24 februára 2008

Konflikt v Klube 77 (BB)

Po lokálnom úspechu môjho Topfest Story 2007 je teraz odomňa akousi "povinnosťou" voči kamarátom dokumentovať všetky koncerty, festivaly a akcie podobného rázu. Tento článok je o bystrickom koncerte kapely Konflikt z 22. 2. 2008.

Situácia je taká: je piatok a ja na internáte v Banskej Bystrici čakám na zvyšok posádky. Teda tým zvyškom myslím Fonzyho, Kuchtyho, Kenza, Csabiho a Cyrila (Cyril je Fonzyho auto). Viac-menej úspešne sa im podarilo doraziť pred hotel Lux, kde som sa s nimi spojil. Odtiaľ hor sa do Klubu 77, kde sa mal každú chvíľu začať koncert.

Každú chvíľu... no čakali sme skoro hodinu, kým začala hrať predkapela Grobiáni. Čakanie však stálo zato. Teda minimálne ja som vďačný za také omeškanie. Ale to už predbieham, pekne od začiatku:

V čase nášho príjazdu do klubu tam nebol takmer nikto. Sadli sme ku stolu na jedno pivo, medzitým som zastavil Juryho, že by bolo fajn, keby prišiel niekedy do Rožňavy zahrať. Prekvapilo ma, keď mi oznámil, že v Rožňave budú 14. júna! Spolu s Rómeo Verzik a dvoma predkapelami zahrajú na rožňavskom futbalovom ihrisku alebo na kúpalisku. Neviem sa už dočkať!

Do Klubu 77 začínajú prúdiť skupinky ľudí. Potešilo ma, že prichádzajú najmä mladé baby. Jedna (volá sa Romča - všetko najlepšie k včerajším meninám) vyzerá úplne ako naša malá šmelinka Dada alias Kuchtyho sestra. Pár očných kontaktov, pár prehodených slov a už som mal koncert oveľa príjemnejší a krajší... Bolo mi len ľúto, keď už o desiatej musela odísť. Snáď sa čoskoro stretneme pri pive alebo poldeci :-) Čo sa týka ostatných - Kuchtymu (proti jeho vôli) vybavil Kenzo jednu babu a potom sa Kenzo "hrdinsky" hral na gaya, aby nemusel od seba odháňať svoje fanynky :-D

Začali hrať Grobiáni. S nimi, samozrejme (a konečne) - POGO! Skákať, strkať sa, vyhadzovať ruky, nohy, dvíhať ľudí zo zeme a kde-tu zazrieť pogujúceho Kuchtyho, či Romču. Bol som však prekvapený, keď som už pri druhej-tretej pesničke nevládal. Ach, kondička moja, aká si úbohá.

Krátky oddych na čerstvom vzduchu (lebo dnu bolo veľmi teplo) a posilnený pivom sa vraciam späť, kde sa už na pódiu pripravuje Konflikt. Tlačenica asi ako v študentskej električke o pol ôsmej ráno. S Romčou sme boli úplne vpredu, neskôr sa tam prepogovali aj Kuchty a Fonzy. Jedno vám teda poviem - keď ste boli niekedy v saune, tak si viete aspoň z polovice predstaviť, ako to tam vyzeralo. Okrem pekelného horúca si k tomu pripočítajte smrad, ťažký vzduch a hluk. Stálo to zato. Také dobré pogo dávno nebolo (naposledy na Hasiacom prístroji v tom istom podniku). O desiatej sa s nami (teda so mnou) rozlúčila Romča).

Po koncerte sa k nám pridal Peťo. Takmer ho tam zbili pankáči (za jeho emo style), tak sme sa radšej vybrali k autu, že reku hodíme Peťa na intrák a ide sa domov. Bolo nás šesť, takže Kuchty (ten najmenší) musel do kufra. Snažili sme sa nestretnúť policajné hliadky, totiž - veľmi ťažko by sa vysvetľovalo, prečo je jeden chalan v kufri auta (ktoré sa volá Cyril). Na intrák sme šli "skratkou" - cez Zvolen :-D Podstatné je, že sme tam nakoniec došli.

Začiatok cesty nám spríjemňoval hrošík Hippo a hrošík Hippo Hippo a hrošík Hippo Hippo Hippo a lienka Irenka a lienka Irenka Irenka a lienka Irenka Irenka Irenka a vrtichvostík Šuchotavec a vrtichvostík Šuchotavec Šuchotavec a vrtichvostík Šuchotavec Šuchotavec Šuchotavec a žirafa Elena a žirafa Elena Elena a žirafa Elena Elena Elena (kto to niekedy zažil, vie, o čom hovorím, resp. píšem). Cestou sme ešte párkrát zle zabočili (v Brezne a pri Červenej skale). Všetci (teda dúfam, že okrem šoféra Fonzyho) sme cestu prespali. Zobudil som sa akurát v Jelšave, keď Fonzy v križovatke vyletel na parkovisko a komentoval to slovami: "Myslel som, že tadiaľ ide cesta".

V Rožňave zastavili (ja som už vtedy v aute nebol) jednu babu a Kenzo sa pýtal, že kadiaľ sa dostane na Edelenysku 1. Ukázala im cestu, Kenzo poďakoval a z diaľky už len zakričal: "Konečne sa dostanem domov!".

Takto nejak vyzeral náš piatok. Samozrejme, na druhý deň svalovka stehien a krku, pískanie v ušiach a absolútna únava. Stálo to však zato.

PS: Fotopríloha už čoskoro!

Žiadne komentáre: